Pán Jozef Kanyuk maliar s umeleckou dušou mystika.

Jozef Kanyuk (27.5.1946) pracoval ako maliar – natierač.
Jeho heslo je Krása – Dobro – Spravodlivosť

„Výraznejšie som začal výtvarne tvoriť až po päťdesiatke. Ako maliar izieb som vtedy v zrelom veku jednoducho vymenil veľké štetce za malé. Preto sa stále viac cítim ako robotnícky maliar,“
Ten od útleho detstva žije na dolnom toku Hrona. Jeho rodičia sa usadili v Jure nad Hronom, kde Jozef Kanyuk vyrastal s ďalšími štyrmi súrodencami (medzi nimi aj s mojou mamičkou) v roľnícko-remeselníckej rodine. Roku 1963 ukončil učňovskú školu v Leviciach, odbor maliar natierač. Popri rutinnej práci mal neraz nutkanie namaľovať obrazy, aké často vídal na stenách bytov a kancelárií. Podarilo sa mu to. Odmalička kreslil zvieratá, skoro začal maľovať olejom, postupne prešiel na tvorbe. Ukázalo sa, že má talent, slušne ovláda techniku maľby, miešanie farieb. Povzbudený rodinou a priateľmi ako neštudovaný prešiel z vyučeného remesla do maľby obrazov. V Pohronskom Ruskove sa zoznámil s akademickým sochárom a výtvarníkom Jozefom Mazanom, ktorý mal neskôr ateliér v Banskej Štiavnici. Jozef Kanyuk tam chodieval za ním ani nie preto, žeby niečo od neho preberal, veď mal svoje zážitky, predstavy a myšlienky. V jeho ateliéri však nachádzal maliarsku atmosféru, povzbudenie a čo-to sa priučil aj technike, práce s farbami a výrazne sa posunul vo výtvarnom umení.
„ Majstre Mazan mi stále zdôrazňoval, že poslaním výtvarného umenia je nielen krása, ale aj pravda. Obraz nemá byť len pekný, ale musí osloviť svojim obsahom. Že keď viem vysnívať obraz, dokážem ho aj namaľovať, a že správnym maliarom je ten, ktorý stále stúpa hore, nie však stupňom namyslenosti, ale pokorou v tvorbe a stále vylepšujúcim jej smerom. A tiež, že výtvarnou tvorbou, by sme mali ľudí vychovávať. Za jeho cenné rady som dodnes vďačný“
Jozef Kanyuk je mystik. Jeho hlboké a veľmi precítené myšlienky a príbehy duše sú priam mystické, nadčasové a niekedy až prorocké. Na jeho prvých obrazoch sú výjavy rieky Hron pri ktorej vyrastal, z ulice, trhov, jarmokov, rybolovu či mlynárstva na rieke. Tu možno spomenúť aj jeho rodisko. Medzi krajinomaľbami, zátišiami a dolnozemskými motívmi sú napríklad níreďházske kočiare nazývané taligy alebo fígerky, ťahané koňmi tirpákmi. O jeho diele sa hovorí, že je mimo akýchkoľvek trendov. V jeho obrazoch je zakomponované humanitné posolstvo – túžba ľudí rôznych národov žiť v harmónii a vzájomnom porozumení. Zvlášť sa venuje portrétom obyčajných ľudí, ktorých by si iný človek pre ich vzhľad a profil ani nevšimol. Cítiť z nich dušu a srdce, charakter, postavy na jeho obrazoch sú ako skutočné. Má tvorivú fantáziu, a tak nevidieť veľký rozdiel medzi amatérskym a profesionálnym umením. Väčšina jeho obrazov pôsobí sviežosťou a uvoľnenosťou. Veľa námetov pochádza z osobných skúseností. Sú to napríklad motívy znázorňujúce osud a následky alkoholikov, osudy chudobných, smútiacich či plačúcich. Zanecháva takto pečať svojho osobného príbehu, ktoré vieme čítať z jeho obrazov. Jeho obrazy znejú hlasným, doslova počuteľným príbehom. Vo svojej tvorbe našiel nielen akýsi relax, ON v tvorbe našiel šťastie, seba samého a objav zmysluplného života. V ostatnom čase sa venuje téme utrpenia a biedy. Do nej zaradil judaizmus a Rómov. Neopakovateľné sú aj historické výjavy miest ako sú Levice, Želiezovce, Bratislava a iné. Fascinovaný je taktiež aj osobou skladateľa Franca Schubera, ktorý zanechal v Želiezovciach nezabudnuteľnú pečať. Inšpiráciu taktiež hľadá v osude prenasledovaných. Dominantnou témou sa stal súcit. Na niekoľkých obrazoch zobrazil figurálne utrpenie Židov. Jeho veľkoplošné diela zobrazujúce utrpenie v koncentračných táboroch je možné vidieť v židovskom múzeu v Tekovských Lužanoch. Obrazy s tematikou ŠOA vystavil ich roku 2012 pri príležitosti obnovenia levickej synagógy a 14 svojich olejomalieb jej venoval. Jozef Kanyuk má ateliér vo svojom rodinnom dome v Mikule, miestnej časti Želiezoviec. Na jeho obrazoch prevládajú teplé, hnedé, oranžové a citrónovožlté farby. Najradšej maľuje v nočných hodinách, a keď obraz dokončí, nachádza pocit potešenia. Po niekoľkých dňoch sa však k nemu vracia, aby na ňom niečo vylepšil. Počas doterajšieho tvorivého života namaľoval približne štyristopäťdesiat obrazov, mnohé z nich sa okrem Slovenska nachádzajú v Maďarsku, Anglicku, Škótsku, USA, Francúzsku a Nemecku, Českej republike.
Prvú samostatnú výstavu mal roku 1996 v Banskej Štiavnici a odvtedy takmer každý druhý rok striedavo vystavuje v mestách Banská Štiavnica, Nitra, Želiezovce, Šahy, Levice, Štúrovo, Zlaté Moravce Tekovské Lužany. Pri každej jednej príležitosti výstavy, daruje vystaviteľovi svoj obraz. Jeho obrazy obdivovali na výstave v Osvetovom centre Miklósa Radnótiho, venovanej protifašistickému odboju a rasovej neznášanlivosti v Budapešti.
Jozef Kanyuk, na rozdiel od mnohých maliarov, so svojimi dielami neobchoduje, ale práve naopak, venúva ich na dobročinnosť. V Leviciach a v Želiezovciach je autorom a organizátorov dobročinných akcií ART FOR HELP, kedy výťažok z predaja výtvarných diel rôznych umelcov na aukciách venuje sociálne odkázaným. Ako prvý na tento účel daroval v roku 2007 niekoľko vlastných diel a robí to každoročne. Jeho čin dodnes nasledovali desiatky umelcov.

OCENENIA:
Tento želiezovský Don Quijote, ako ho nazývajú domáci, venoval na tento cieľ už stovku svojich obrazov. Aj pre túto skutočnosť prevzal vo februári 2013 na Bojnickom zámku striebornú plaketu za druhé miesto v celoslovenskej súťaži „senior roka 2012“.
Medaila M.R.Štefánika III. Stupňa SŽPB 2016
Pamätná medaila Pavla Huljaka /Tekovské múzeum / za činnosť v kultúre
Pro Urbe v Želiezovciach 2016
Ocenenie od ministra sociálnych vecí SR za humanitnú činnosť 2016

Pán Kanyuk svojím životným dielom priniesol krásu, súcit, pochopenie a pravdu. Som hrdým synovcom svojho uja.

                                                                                                                         Csaba Tolnai
Výstava bude pri príležitosti jeho 75 – ho jubilea.